EXPO 2010 : Keď prehovorí drevo

Drevo je s našim rodným Slovensko spojené od nepamäti. Furmanstvo, korytárstvo, debnárstvo, varechárstvo, výroba hudobných nástrojov, hračiek, to všetko sú remeslá, ktoré spája jediné slovo - drevo. Od jeho úžitkovej podoby až po umelecké diela.

 

 

 

 

Drevo symbolizuje vôňu a teplo domova a zároveň krásu v dreve zakliatu.

Martin Kalman, mladý muž s majestátnym výzorom, no s nesmiernym jemnocitom pre krásu. Speed carving, to je štýl, ktorým vyrezáva svoje sochy. Slovo, ktoré síce znie tvrdo, tvrdá je aj práca s motorovou pílou, pod ktorou sochy vznikajú, ale výsledok , znežnený dlátom a brúskou, stojí za to.

Je to veľká dávka nehy, ktorá je pretavená do sochy pod názvom Nežná. Matka, zrobená ťažkou prácou, no nežne hladkajúca. Zahalená, Zasnená, Modlitba, Dvaja, V objatí tanga, to sú všetko názvy sôch a v každej je badať ženský tvar (na snímke Modlitba a vpozadí Nežná).

Ako povedal sám autor, drevo si nepodmaňuje, ale snaží sa s ním komunikovať a drevo naozaj vydáva svoje svedectvo. Tak ako tristoročná lipa, ktorá kedysi stála pri kostole a bola svedkom tajných rozhovorov a túžob, ktoré do jej kmeňa šepkali generácie. Hoci jej drevo zvnútra zničil čas a hmyz, okraj zostal úplne zdravý. A z vyvstala krásna žena, ktorá svojou bude ďalej prihovárať aj tým, čo prídu po nás.

Zasnená z tristoročnej lipy.

Nevesta hôľ, postava ženy-víly ako vystrihnutá z knihy Františka Švantnera. Podobnosť je nielen v diele, ale i v živote autorov. Tak ako Švantner nemal v úmysle písať romány, tak i Martin Kalman najskôr hľadal sám seba v úplne inom umení. V opernom speve. No drevo, vplyv prostredia, v ktorom vyrastal boli silnejšie. Autori vyspievali svoj zmyslový vzťah k prírode, ktorá je pre oboch, hoci v iných dobách „ jedinou kladnou realitou“.

Príbeh každej jedinej sochy je veľmi zaujímavý, autor dokáže o svojich dielach nádherne rozprávať celé hodiny.  Počas svojej prezentácie na slovenskom pavilóne zaujal svoje medzinárodné Expo publikum natoľko, že sa nikomu nechcelo odísť.

Žena, matka, manželka, láska. Kolekciou ôsmich sôch, ktorú autor vytvoril pre Expo Šanghaj 2010, chcel vzdať hold ženám a taktiež poďakovať za to, že po dvoch synoch sa mu konečne narodila vytúžená dcéra. Aká symbolika. Láska a energia vložená do dreva, mu drevo s láskou vracia.

A tak si počas predchádzajúcich dní, počas následnej „outdoor“ galérie pred pavilónom, mohli tieto nádherne sochy pozrieť nielen všetci návštevníci slovenského pavilónu, ale i okoloidúci. A sochy naozaj priťahovali pozornosť. Pán Kalman sa preto rozhodol jednu zo svojich sôch venovať mestu Šanghaj. Krása ženy a dreva je naozaj silná kombinácia. Opäť sa potvrdilo, že niekedy nie je potrebné veľa slov. Stačí, keď prehovorí krása.

Zdroj: Janka Almanová - EXPO 2010, Dagmar Hlavatá

Späť »

Správy podľa zadaných kritéri: