Odbúravanie zbytočnej byrokracie v SR pokročilo !!!

Ministerstvo hospodárstva má prvé výsledky merania administratívneho zaťaženia.

Analýza výsledkov merania administratívneho zaťaženia podnikania v SR v prostredí živnostníkov a podnikateľov

Významným míľnikom snáh o redukciu administratívneho zaťaženia podnikateľov v rámci EÚ bol marec 2007, kedy Európska komisia prijala Akčný program s cieľom do roku 2012 s pomocou členských štátov EÚ znížiť administratívne zaťaženie podnikania o 25 %.

Uznesením vlády SR č. 833 z 3. októbra 2007 k „Agende lepšej regulácie v Slovenskej republike a Akčnému programu znižovania administratívneho zaťaženia podnikania v Slovenskej republike 2007-2012“ sa k tomuto záväzku pripojilo aj Slovensko.

 

Akčný program zahrňuje 3 hlavné ciele:

Cieľ 1:             Pripraviť nástroje a definovať podmienky pre meranie administratívneho zaťaženia v SR

Cieľ 2:             Kvantifikovať administratívne zaťaženie v SR

Cieľ 3:             Definovať opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia a zabezpečiť ich implementáciu.

 

Gestorom projektu je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré už v súčasnosti splnilo dva z troch cieľov vytýčených uznesením Vlády – boli vypracované podmienky a nástroje na meranie administratívneho zaťaženia; a v tomto roku už prebehla aj samotná kvantifikácia, čiže meranie administratívneho zaťaženia podnikateľov.

 

Posudzovaných bolo v spolupráci s predstaviteľmi ostatných rezortov 48 právnych predpisov. Z toho 36 sa venuje živnostníkom aj podnikom spolu a zvyšných 12 sa týka výhradne podnikov. Za každú zvolenú oblasť boli vybrané najexponovanejšie zákony. Dané právne predpisy pokrývajú nasledovných 12 oblastí: obchodné právo; občianske právo; účtovníctvo; konkurz a reštrukturalizácia; regulácia trhu; dane, clá a poplatky; regulácia investičných stimulov; iné finančné predpisy; práca a zamestnanosť; odvody; životné prostredie; duševné vlastníctvo.

Výber právnych predpisov vychádzal nie len z odporúčaní orgánov štátnej správy, ale aj z názoru podnikateľov, pričom dôraz bol kladený na tie právne predpisy, v ktorých bola predpokladaná najväčšia záťaž. Cieľom pritom nebolo  zasahovať do obsahu regulácie, ale zlepšenie formy a spôsobu plnenia povinností, ktoré z danej regulácie vyplývajú podnikateľským subjektom.

Pre stanovenie administratívnej záťaže bola použitá metodika SCM (Standard Cost Model –Štandardný nákladový model), v zmysle ktorej bolo uskutočnených takmer 1 900 interview, na vzorke vyše tisíc podnikateľských subjektov.

 

Cieľom projektu je zistenie reálnej nákladovosti a administratívnej záťaže podnikateľov spojenej s plnením informačných povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov platných v SR.

 

Cieľovými skupinami sú právnické osoby podnikajúce ako obchodné spoločnosti (s.r.o., a.s., k.s., v.o.s.) a živnostníci, ktorými rozumieme pre účely projektu, samostatne zárobkovo činné osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia.

 

V rámci vybranej skupiny právnych predpisov účinných k 31. marcu 2009 bolo vo fáze mapovania identifikovaných a gestormi zverifikovaných 1210 informačných povinností (ďalej len „IP“), ktorých plnenie vyplýva právnickým osobám – podnikateľom z daných predpisov, a 1101 živnostníkom. Do fázy merania administratívnych nákladov a záťaže bolo po verifikácií zo strany gestorov jednotlivých právnych predpisov zaradených 619 IP (podnikatelia – právnické osoby) a 607 IP (živnostníci), čo predstavuje viac ako polovicu zo zmapovaných povinností.

V priebehu mesiacov júl a august bolo v rámci projektu uskutočnených celkovo 1878 meraní. Pre oba segmenty spolu bolo zaradených 483 IP. Hlavným dôvodom rozdielu medzi počtom mapovaných a odmeraných IP bola najmä absencia štatistických dát, bez ktorých nie je možné uskutočniť kalkuláciu nákladov/záťaže na celonárodnej úrovni.

 

Celková administratívna záťaž vyplývajúca právnickým osobám – podnikateľom z posudzovaného zoznamu právnych predpisov predstavuje 33 717 539 EUR, a živnostníkom 57 386 404 EUR. Výška administratívnych nákladov pritom pre segment právnických osôb– podnikateľov v absolútnom vyjadrení predstavuje 287 295 374 EUR a pre segment živnostníkov 704 774 703 EUR.

 

Administratívna záťaž podnikateľov vyplývajúca z posudzovaných právnych predpisov je spolu 91 103 943 EUR, pri celkových administratívnych nákladoch 992 070 077 EUR.

 

Administratívnym nákladom sa pritom rozumejú prostriedky, ktorých vynaloženie podnikateľ vníma ako opodstatnené, administratívna záťaž je naopak tá časť nákladov, ktoré považuje za zbytočné a navrhuje ich elimináciu (zjednodušením, resp. zmenou spôsobu plnenia povinnosti).

V nasledujúcom období budú pripravované návrhy opatrení smerujúce k zníženiu administratívnej záťaže, ktoré budú vychádzať aj z odporúčaní podnikateľov, získaných pri realizácii meraní.

Pri ďalšom znižovaní administratívnej záťaže podnikateľov budú do procesu postupne zahrnuté aj ďalšie právne predpisy regulujúce podnikateľskú činnosť. Rovnako ako doteraz bude činnosť postavená na intenzívnej spolupráci jednotlivých kompetentných rezortov a podnikateľského sektoru, ktorému bude poskytnutý ešte väčší priestor vyjadriť sa k predmetným právnym predpisom. Ako technická podpora získavania názorov a odporúčaní od podnikateľov môže v budúcnosti potenciálne slúžiť webový portál (databáza), ktorý bol v rámci doposiaľ uskutočnených fáz využívaný pri spracovaní údajov, a ktorý výrazne zefektívňuje práce najmä pri meraní a kalkulácii výsledných nákladov/záťaže.

 

Rozdelenie administratívnych nákladov:

 

Rozdelenie administratívnej záťaže:

 

 

  Prehľad administratívnych nákladov a záťaže pre jednotlivé právne predpisy nájdete TU (DOCX)

Pri kalkulovaných číslach je potrebné opätovne zdôrazniť, že sa nejedná o záťaž a náklady spôsobované celým právnym poriadkom SR, ale iba informačnými povinnosťami vo vybranej skupine právnych predpisov.

Z posudzovaných oblastí sa na nákladoch právnických osôb – podnikateľov najväčšou mierou – až 46,55 % - podieľa oblasť odvody, nasledovaná oblasťou účtovníctvo s  22,08 % a oblasťou dane, clá a poplatky so 18,96 %. Zvyšných osem oblastí (práca a zamestnanosť, iné finančné predpisy, občianske právo, obchodné právo, životné prostredie, konkurz a reštrukturalizácia, duševné vlastníctvo a regulácia trhu) sa na celkových kalkulovaných nákladoch podieľa spolu menej než 13 %. Informačné povinnosti obsiahnuté v právnych predpisoch oblasti regulačných stimulov neboli do merania zaradené pretože sa nevzťahujú na cieľovú skupinu projektu.

Z posudzovaných oblastí sa na nákladoch živnostníkov najväčšou mierou – až 45, 67 % - podieľa oblasť odvody, nasledovaná oblasťou účtovníctvo s 28,35 % a oblasťou dane, clá a poplatky so 17,69 %. Zvyšných osem oblastí (práca a zamestnanosť, iné finančné predpisy, občianske právo, obchodné právo, životné prostredie, konkurz a reštrukturalizácia, duševné vlastníctvo a regulácia trhu) sa na celkových kalkulovaných nákladoch podieľa spolu menej než 9 %. Informačné povinnosti obsiahnuté v právnych predpisoch oblasti regulačných stimulov neboli do merania zaradené pretože sa nevzťahujú na cieľovú skupinu projektu.

Vysoká úroveň administratívnych nákladov automaticky neindikuje vysokú mieru záťaže, čoho príkladom je oblasť účtovníctvo, ktorá síce tvorí vysoké náklady, no nebola v nej identifikovaná žiadna záťaž.

V  prípade administratívnej záťaže pre segment právnické osoby – podnikatelia tvorí  so  49,94 % najväčšiu časť oblasť dane, clá a poplatky, nasledovaná oblasťou odvody s administratívnou záťažou 45,07 % a oblasťou iné finančné predpisy s 2,39 %. Oblasti životné prostredie, práca a zamestnanosť, obchodné právo  a konkurz a reštrukturalizácia sa na administratívnej záťaži podieľajú necelými 3 %.

V  prípade administratívnej záťaže pre segment živnostníci tvorí so  61,81 % najväčšiu časť oblasť odvody, nasledovaná oblasťou dane, clá a poplatky s administratívnou záťažou 33,31 % a oblasťou iné finančné predpisy s 3,10  %. Oblasti životné prostredie, práca a zamestnanosť, obchodné právo  a konkurz a reštrukturalizácia sa na administratívnej záťaži podieľajú necelými 3 %.

Z pohľadu konkrétnych predpisov spôsobuje obidvom segmentom najväčšie administratívne náklady a taktiež záťaž zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení. Tento jediný zákon sa na celkových administratívnych nákladov všetkých vybraných právnych predpisov pre právnické osoby – podnikatelia podieľa 41,67 % a na celkovej záťaži 45,01 %, čo predstavuje hodnotu 15 174 655 EUR. Celkové administratívne náklady vyplývajúce z daného zákona pre živnostníkov predstavujú 39,72 %, pričom celková administratívna záťaže tvorí 61,72 %, čo predstavuje hodnotu 35 417 483 EUR.

Z výsledkov merania vyplýva, že najväčšie administratívne náklady spôsobujú právne predpisy v gescii Ministerstva financií SR a najväčšiu administratívnu záťaž právne predpisy v kompetencií Ministerstva zdravotníctva SR.

Relatívne aj absolútne číselné vyjadrenia nie je možné hodnotiť pozitívne, resp. negatívne bez zohľadnenia faktorov, ktoré v rámci tejto fázy projektu ovplyvnili ich vznik (rozsah posudzovaných právnych predpisov, dostupnosť štatistických údajov a pod.). V nadväznosti na uskutočnené merania budú zároveň v spolupráci s jednotlivými gestormi spracované kvalitatívne hodnotenia informačných povinností zo strany podnikateľov, ktoré budú následne zohľadnené pri príprave návrhov odporúčaní pre zníženie administratívnej záťaže, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu vytýčeného cieľa 25 %.

 

 

 

Rozhovor o projekte s generálnym riaditeľom sekcie stratégie MH SR Vojtechom Ferenczom  

Znižovanie administratívnej záťaže a agenda lepšej regulácie sú v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou pomerne často skloňované termíny, môžete vysvetliť čo v praxi znamenajú?

Reguláciou sa v tejto súvislosti rozumie úprava určitej ekonomickej, spoločenskej alebo inej oblasti právnymi predpismi, teda zadefinovanie všetkých nevyhnutných podmienok pre jej správne fungovanie. Takáto úprava často vyžaduje či už od podnikateľov alebo občanov plnenie určitých povinností. Ako príklad si môžete predstaviť všetky kroky potrebné pre založenie firmy. Cieľom znižovania záťaže je podobné povinnosti a ich plnenie čo najviac zjednodušiť a dosiahnuť tým „lepšiu reguláciu“, preto použitie práve týchto dvoch termínov. Rád by som ešte podotkol, že hovoríme o administratívnych činnostiach a len o spôsobe plnenia povinností, teda v súvislosti so znižovaním administratívnej záťaže sa neuvažuje o žiadnych zásahoch do obsahu regulácie.

Ako teda celý proces znižovania záťaže prebieha?

Keďže ide o komplexný súbor aktivít, celý proces je časovo veľmi náročný. Náš projekt sa zatiaľ zameriava výhradne na podnikateľské subjekty, so špeciálnym zreteľom na fyzické osoby, teda malých živnostníkov a SZČO. Postup začína výberom legislatívneho rámca, ktorý bude predmetom posudzovania. Následne sú identifikované povinnosti, ktoré podnikatelia musia plniť. V ďalšom kroku sa označia tie povinnosti, z ktorých sa bude merať administratívna záťaž, nie pri všetkých má totiž vyčíslenie význam. Mnohé paragrafové znenia v zákonoch sú doslovným prenesením európskej legislatívy, ku ktorému sa  Slovenská republika zaviazala. Hoci aj z tejto legislatívy vyplýva podnikateľom záťaž, o prípadných podnetoch na jej odstránenie rozhoduje až Európska komisia. Slovensko na európskej pôde síce aktívne vystupuje, chceli sme sa však sústrediť na to, s čím vieme pohnúť relatívne rýchlo, teda na „národnú“ legislatívu.

Aké právne predpisy boli vlastne do merania zahrnuté?

Išlo spolu o 48 právnych predpisov, v ktorých sa predpokladala najväčšia záťaž. Asi nemá zmysel ich všetky vymenúvať, no najvýraznejšie z pohľadu záťaže sa prejavila oblasť daní a odvodov, kde boli zastúpené zákony o dani z príjmu, DPH, spotrebných daniach, sociálnom a zdravotnom poistení atď. Z môjho pohľadu je dôležité, že výber vychádzal aj z názoru podnikateľov vyplývajúceho z prieskumu realizovaného v rámci agendy lepšej regulácie v predchádzajúcich rokoch a tiež svoje slovo povedali ostatné rezorty. Ministerstvo hospodárstva zďaleka nemá vo svojej kompetencii všetky zákony, zapojenie a spolupráca s ďalším rezortmi je preto jedným z kritických faktorov úspechu celej iniciatívy.

V akom svetle vidíte Slovensko pri porovnaní s ostatnými krajinami EÚ 27? 

Takéto porovnanie sa mi robí ťažko, pretože jednotlivé krajiny sú s meraním administratívnej záťaže rôzne ďaleko. Diametrálne sa líši objem analyzovaných predpisov aj z nich vyplývajúcich povinností a hoci metodika je v princípe rovnaká, aj v tejto oblasti ide každá krajina trochu rozdielnym smerom. Viem napríklad, že v Maďarsku bolo meraných cca 150 povinností, u ktorých sa predpokladala najväčšia záťaž, v Českej republike vyše 2000, pričom tam meranie vykonávali priamo zamestnanci štátnej správy, čo nie je veľmi bežné. U nás bolo zatiaľ zmeraných vyše 250 povinností, tomuto počtu zodpovedá aj veľkosť administratívnej záťaže.

Merali ste záťaž na Slovensku vlastnými silami ?

MH SR má externého dodávateľa. Vsadili sme na expertízu a skúsenosti, čo sa zatiaľ vypláca. Ako som už naznačil pri niektorej z Vašich otázok, len samotné merania zaberajú kvantum času, pretože sa realizujú priamo s podnikateľskými subjektmi, či už telefonicky alebo osobne, pričom oslovených bolo viac ako tisíc subjektov. Popri ďalších protikrízových opatreniach a ostatnej agende by sme ťažko hľadali takúto voľnú kapacitu, navyše ochota komunikovať so štátnou, resp. verejnou správou je dnes bohužiaľ nižšia než s iným súkromným subjektom. Toto je najväčšia bariéra a ja verím, že prispejeme aj k jej postupnému odbúraniu.

Vedeli by ste trochu viac priblížiť podstatu meraní? Nejde v skutočnosti len o ďalšiu administratívnu záťaž, ktorú podnikateľom vytvárate?

Je pravda, že nejde o zanedbateľný časový vstup ani zo strany podnikateľských subjektov. Musíte si však uvedomiť, že práve podnikatelia sú tí, ktorým sa snažíme uľahčiť pôsobenie a prostredníctvom svojej participácie majú možnosť do určitej miery formovať výsledok našej spoločnej práce. Za záťaž sa koniec koncov považuje to, čo by podnikatelia nerobili, pokiaľ by im to neprikazoval zákon. Aj v tejto súvislosti preto potrebujeme počuť ich názor, inak adekvátne nerozlíšime záťaž od bežných nákladov. Pochopiteľne nemôžete spochybňovať výber daní ako hlavný zdroj príjmov štátu, viete však zlepšiť formu a spôsob, akým podnikateľ podáva daňové priznanie.

Skúsme sa teda ešte raz vrátiť k meraniam.

Každá povinnosť sa dotýka určitej špecifickej skupiny podnikateľov. V rámci tejto skupiny sa vždy oslovuje vzorka, u ktorej sa zistí čas potrebný na splnenie danej povinnosti, čiže čas potrebný na získanie všetkých potrebných podkladov, vyplnenie formulárov, ich doručenie a pod. Tento čas sa prevedie na peňažný ekvivalent. Vychádzalo sa z priemerných hodnôt miezd uvádzaných Štatistickým úradom SR, asi by sa dal zostaviť komplikovanejší model, keď si ale predstavíte, že prakticky každá povinnosť sa dotýka inej, jedinečnej skupiny podnikateľov, bolo by obrovsky prácne zisťovať štruktúru každej z nich. Čísla, s ktorými sa pracuje sú s ohľadom na účel na jednej a na náročnosť zisťovania na strane druhej dostatočne presné.

Aký bude konkrétny prínos a aké kroky sa ešte musia pre jeho dosiahnutie podniknúť?

Podnikatelia by mali stráviť menej času reagovaním na nie vždy procesne vhodne nastavené požiadavky štátnej správy. Je hneď niekoľko možných spôsobov, ktorými pomerne ľahko dosiahneme pozitívny posun. Najrazantnejším je rušenie povinností, vieme však meniť počet reguláciou ovplyvnených subjektov zacielením regulácie len na podniky určitej veľkosti alebo z určitého odvetvia, predlžovať intervaly medzi plnením jednotlivých povinností, obmedziť rozsah informácií, ktoré sú od podnikateľov vyžadované, zlepšiť dizajn a zrozumiteľnosť formulárov, urýchliť ich vypĺňanie, atď. Kľúčová schopnosť, ktorá však zatiaľ štátnej správe chýba je efektívne zdieľanie údajov. Podnikateľ je nútený na rôznych úradoch odovzdávať dookola tú istú informáciu, preto aj v širšom kontexte vnímam ako zásadný krok elektronizáciu štátnej správy. Ide o jednu z priorít aj v rámci Lisabonskej stratégie, ktorú sa SR zatiaľ veľmi nedarí napĺňať. MH SR pritom prichádza s konkrétnym odôvodnením jej opodstatnenosti, preto dúfam že sa spolu s ďalšími kompetentnými dokážeme v tomto smere rozhýbať. Znovu si dovolím podotknúť, že pre takto rozsiahlu zmenu bude zásadná konštruktívna a efektívna spolupráca všetkých zainteresovaných strán.

Myslíte si, že sa podarí dosiahnuť cieľ, ktorý si SR stanovilo?

Mal som možnosť vidieť holandské informačné materiály, týkajúce sa znižovania administratívnej záťaže občanov, podnikateľské prostredie už majú ako pionieri lepšej regulácie dávno za sebou. Nielen že opatrenia, ktoré prijali skutočne adresujú a riešia pálčivé oblasti, ale aj to akou formou sú prezentované úžasným spôsobom vyzdvihuje prácu štátneho aparátu. Myslím že spôsob, akým sme problematiku uchopili u nás vytvára dobrý priestor, a že budeme vedieť vytýčený cieľ naplniť. Najbližšie obdobie bude venované práve diskusiám s príslušnými rezortmi a príprave odporúčaní, koncom tohto, resp. najneskôr začiatkom budúceho roka by sme chceli rozšíriť balík zákonov a pokračovať v meraní a odstraňovaní záťaže v ďalších oblastiach.

Špecifikujte prosím na akú skupinu podnikateľov sa projekt zameriava?

Cieľovou skupinou Projektu znižovania administratívnej záťaže boli mikro, malé a stredné podniky, tak ako sú vymedzené odporúčaním Európskej komisie 2003/361/ES, t.j. podniky, ktoré zamestnávajú najviac 250 zamestnancov a ich obrat / príjmy nepresahujú hodnotu 50 miliónov euro. Pokladám za potrebné upozorniť, že v rámci projektu bola pozornosť venovaná nielen podnikateľom – právnickým osobám ale aj živnostníkom, ktorí tvoria dominantnú časť podnikateľských subjektov na Slovensku z hľadiska počtu.

Hovoríme o administratívnej záťaži, ako by sa dal tento komplexný pojem jednoducho vysvetliť?

Pojem administratívnej záťaže úzko súvisí s pojmom administratívnych nákladov. Toto sú náklady, ktoré vznikajú podnikateľom v súvislosti s právnou reguláciou. Nákladom sa rozumejú prostriedky, ktorých vynaloženie podnikateľ vníma ako opodstatnené, administratívna záťaž je naopak tá časť nákladov, ktorá by podnikateľovi nevznikala, pokiaľ by nebola zakotvená v zákone, vzhľadom na to, že by súvisiacu agendu sám z vlastnej iniciatívy nevykonával. Práve táto časť administratívnych aktivít je zaujímavá pre ďalšie posudzovanie, je totiž zdrojom potenciálnych zjednodušení, respektíve redukcií.

Čo teda podnikateľom spôsobuje najväčšiu administratívnu záťaž?

Najväčšie administratívne náklady a zároveň záťaž spôsobuje podnikateľom oblasť odvodov a to najmä povinnosti vyplývajúce zo Zákona o zdravotnom poistení. Vysoké náklady a súčasne záťaž podľa podnikateľov spôsobuje aj oblasť daní, ciel a poplatkov. Zaujímavý je prípad oblasti účtovníctva, ktoré podľa podnikateľov spôsobuje vysoké administratívne náklady avšak žiadnu záťaž. To znamená, že neexistuje priama úmera medzi počtom informačných povinností a výškou záťaže.

Aké boli najčastejšie odporučenia podnikateľov na zníženie administratívnej záťaže?

Podnikatelia nám poskytli mnoho cenných návrhov, ktoré sa líšili v závislosti od toho, ktorého zákona sa týkali. Najčastejšie sa v návrhoch na zmenu či zjednodušenie objavovala požiadavka na možnosť zavedenia elektronickej formy realizácie úkonu a zdieľanie informácii medzi úradmi bez potreby predkladanie dokladov podnikateľmi.

Ako sa údaje o administratívnych nákladoch a záťaži využijú v praxi?

Vyčíslenie administratívnych nákladov a záťaže spolu s odporučeniami podnikateľov sú nevyhnutné pre naplnenie tretieho cieľa Akčného programu znižovania administratívnej záťaže podnikania v SR, ktorým je vypracovanie opatrení na zníženie administratívneho zaťaženia a hlavne zabezpečenie ich implementácie. Dnes vďaka tomuto projektu vieme, ktoré ustanovenia z vybraných právnych predpisov pokladajú za najpálčivejšie a akú úsporu by mohla predstavovať ich zmena. Našim nasledujúcim krokom preto bude po diskusiách s ústrednými orgánmi štátnej správy zodpovednými za jednotlivé právne predpisy a dotknutými podnikateľmi navrhnutie opatrení na ich modifikáciu.

Aká je budúcnosť Projektu znižovania administratívnej záťaže?

V Projekte znižovania administratívnej záťaže podnikateľov chceme dlhodobo  pokračovať, postupne by mali byť do projektu zahrnuté aj ďalšie právne predpisy regulujúce podnikateľskú činnosť. Dôležité je zapojenie podnikateľov na jednej strane a na druhej strane aktívna činnosť ministerstiev pri zavádzaní odporúčaní do praxe, tak aby Slovenská republika splnila vlastný cieľ Akčného programu Európskej únie a to  do roku 2012 znížiť administratívnu záťaž podnikania o 25%.  Tiež by sme chceli dať možnosť vyjadriť sa k posudzovaným právnym predpisom väčšiemu počtu podnikateľov. Pre potreby projektu už bola vytvorená databáza posudzovaných právnych predpisov, ktorá obsahuje merané povinnosti. Prostredníctvom tejto databázy by podnikatelia v budúcnosti mohli anonymne vyjadriť svoje skúsenosti s plnením informačných povinností a súčasne navrhovať spôsob ich efektívnejšieho plnenia. Každý konštruktívny názor môže pomôcť k zníženiu administratívnej záťaže, z ktorého budú mať úžitok všetci podnikatelia.  

Zdroj: Vahram Chuguryan, Katarína Jurečková

Späť »

Správy podľa zadaných kritéri: