Takmer 150 mongolských deti navštívilo slovenský pavilón v Šanghaji

23.08.2010 13:04

Takmer 150 mongolských deti navštívilo slovenský pavilón v Šanghaji Pre nás je takmer nepredstaviteľné, že niekde sú školy preplnené tak , že sa veľa deti do školy vôbec nedostane. Tí šťastnejší sa učia vo veľmi ťažkých podmienkach, najmä v zimnom období.
Mnohým ostáva iba nádej. Nájde sa niekto, kto bude ochotný pomôcť?

Dnes už vieme, že áno. A svojou trochou sme k tomu, aby sa takéto deti dostali na výlet , prispeli aj my. V sobotu, 21.augusta sme na našom pavilóne privítali 143 detí z autonómnej oblasti Číny, Vnútorného Mongolska vo veku od 9 do 12 rokov.

Akcii predchádzali vyše dvojmesačné prípravy a komunikácia slovenského pavilónu s aktivistami z nadácie Hope Schools alebo Školy nádeje (viac info na http://www.capitalandhopefoundation.com)

Zástupkyňa generálnej komisárky slovenskej účasti na EXPO Jana Almanová prezradila, že príchod takmer 7 tried deti nečakala: „143 detí ! Spočiatku nás toto číslo zaskočilo. Ako však vyberiete koľko detí k vám do pavilónu môže prísť a koľko nie? Tak sme sa rozhodli, že môžu prísť všetky. Spolu s dobrovoľníkmi a pracovníkmi nadácie ich bolo veru neúrekom. Prvý dojem? To sa pýtali aj novinári. Deti boli oveľa menšieho vzrastu, ako u nás, až príliš poslušné a vôbec sa neusmievali. To sa však veľmi rýchlo zmenilo.“

Slovenský pavilón pripravil pre deti program plný hier, kreatívnych činností, ale i informácií o Slovensku netradičným spôsobom, zaujímavým pre malých návštevníkov.

„Formou hry a malého kvízu sme im porozprávali o našej expozícii a pustili film o Slovensku. Musím sa priznať, že lepších divákov sme doposiaľ nemali. A keďže máme na Slovensku veľa hradov a zámkov, v ktorých vždy býva kráľ s múdrym šašom, prvá úloha bola nájsť našich dvoch šašov, ktorí boli ukrytí v historických kójach. Vsadili sme na správnu karu. Hra na skrývačku a slovo šašo funguje na celom svete. Deti sa okamžite chytili a našich šašov objavili takmer hneď. A vtedy sa atmosféra uvoľnila a zábava sa rozbehla naplno“, prezradila podrobnosti Jana Almanova.

Deti sa rozdelili na niekoľko skupín, v každej prebiehala iná činnosť. Maľovanie na tvár, zrazu po pavilóne behali desiatky malí šašovia. Lepenie tetovačiek s logom Slovenska na ruky, čo milujú všetky deti. Fúkanie balónov, z ktorých sa dali vytvarovať zvieratká, kvetiny, čelenky na hlavu. Ďalšia skupina skúšala svoje šťastie pri fontáne želaní alebo tancovala s hosteskami. Všetky deti dostali batoh s darčekmi od slovenského pavilónu a nápoje Jupík.

Následne prišiel rad na karaoke, ktoré je v Číne nesmierne obľúbené. Deti sa mali naučiť pesničku Tancuj, tancuj vykrúcaj, ktorá bola napísaná v čínskom prepise, aby sa im ľahšie učila.

Odmenou boli nádherné ručne robené bábiky, ktoré vyrobili šikovné ruky žien v Červeníku pri Hlohovci. Do Šanghaja ich postupne v osobnej batožine prinášala generálna komisárka. „Lepšiu odmenu sme si pre deti ani nemohli vymyslieť. Bábiky totiž boli neuveriteľne pôsobivé a dokonale prepracované, každá bola iná, ako terakotoví vojačikovia z provincie Xian“, zdôraznila generálna komisárka Ivana Magátová.

Slovenské bábiky si spolu so svojimi novými „rodičmi“ zatancovali pri slovenskej pesničke, ktorú si všetci zaspievali spoločne.

Na záver mongolské deti odovzdali slovenskému pavilónu darček „kha-btag“, čo je biely šál, ktorý sa v Mongolsku dáva hosťom ako gesto uznania so želaním všetkého dobrého.

Deti a tiež dobrovoľníci nadácie Hope Schools sa lúčili s predstaviteľmi slovenského pavilónu so slovami, že v žiadnom pavilóne sa deti tak nesmiali a nebavili ako na „slovenskej“ pôde. „Pri záverečnej spoločnej fotke sme dostali najväčší darček. Mnohé deti si k nám sadli na kolená a položili hlávky na plece, čo je prejav najväčšej dôvery,“ prezrádza dojmy Jana Almanová a dodáva: „Slová nedokážu popísať pocit, keď srdce prehovorí k srdcu. Vtedy je jedno, akou rečou hovoríte, tlmočník je vtedy zbytočný.