Postup prác na smernici EP a Rady o službách na vnútornom trhu.
Návrh smernice Európskeho Parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu (ďalej len návrh smernice) bol prijatý Európskou Komisiou (EK) dňa 13. januára 2004 a bol odovzdaný Európskemu parlamentu (EP) a Rade dňa 6. februára 2004. Výbor regiónov EP poskytol stanovisko k návrhu smernice dňa 29. septembra 2004 a Európsky hospodársky a sociálny výbor sa vyjadril k návrhu smernice dňa 9. februára 2005. Prvé verejné hlasovanie o návrhu smernice v EP sa uskutočnilo v prvom čítaní dňa 16. februára 2006.
1. Situácia v Rade
Od predloženia návrhu smernice EK organizovalo írske, holandské, luxemburské, britské a rakúske predsedníctvo pravidelné zasadnutia pracovnej skupiny Rady pre konkurencieschopnosť a rast. Na týchto zasadnutiach sa vykonala podrobná a technická práca, ktorá mala za cieľ objasniť a vylepšiť znenie návrhu smernice. Vykonaná práca sa odzrkadlila v sérii konsolidovaných dokumentov pripravených predsedníctvom v januári, máji, decembri 2005 a v apríli 2006. Tieto dokumenty obsahovali rozsiahle technické úpravy navrhnuté pracovnou skupinou pre konkurencieschopnosť a rast, ako aj kompromisné riešenia medzi Radou a EK. Po prijatí pripomienok EP z 16. februára 2006, Rada prerokovávala citlivé politické otázky na úrovni COREPERu I a technické otázky na úrovni pracovnej skupiny pre konkurencieschopnosť a rast Rady.
2. Situácia v Parlamente
Hlasovanie o návrhu smernice v EP dňa 16. februára 2006
EP schválil v prvom čítaní smernicu o službách, ale zmeny ktoré odsúhlasil nepredstavovali pokrok v liberalizácii služieb v EÚ. Rokovania za zatvorenými dverami prebiehali tak v rámci jednotlivých politických frakcií, ako aj v rámci národných delegácií. Bolo všeobecne známe, že poslanci z jednej politickej skupiny a z jednej krajiny boli názorovo rozdelení.
Aj poslanci nových ČŠ, vrátane poslancov krajín V-4, sa snažili nájsť jednotný kompromisný postoj. Na záver rokovaní boli rozhodnuté niektoré spoločné stanoviská, ktoré podporili aj svojím hlasovaním (nepripustiť ďalšie oklieštenie rozsahu návrhu smernice, zachovať základnú filozofiu princípu krajiny pôvodu, zachovať celý rozsah opatrení pre odstránenie byrokracie, schválenie nového článku 35a - ako náhrada za články 24 a 25 o vysielaní pracovníkov). Keďže išlo o hlasovanie v prvom čítaní EP, v procedúre, na ktorú sa vzťahuje postup spolurozhodovania, nejde ešte o konečné schválenie návrhu smernice.
Najdôležitejšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené EP sa týkali nasledujúcich oblastí:
Rozsah pôsobnosti návrhu smernice
- Služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru a služby všeobecného hospodárskeho záujmu
- Vzťahy s inými právnymi nástrojmi Spoločenstva
- Zásada krajiny pôvodu a odchýlky od nej
- Mobilita pacientov
- Pracovné právo/ administratívne zjednodušenie a spolupráca vo vzťahu k vysielaniu pracovníkov, vrátane príslušníkov tretích krajín
- Administratívna spolupráca ČŠ
- Ostatné technické zmeny
Najkontroverznejšou otázkou Bolkensteinovho/pôvodného návrhu smernice bola “zásada krajiny pôvodu”, podľa ktorej mal poskytovateľ služieb pri ich výkone podliehať pravidlám štátu, kde má registrované svoje sídlo. Poslanci napriek pôvodným nezhodám dospeli k dohode a zásadu nahradili “slobodou poskytovať služby”, t.j. hostiteľský štát nemá vytvárať zbytočné administratívne prekážky, môže však zaviesť určité obmedzenia, ak sú oprávnené v záujme verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, ochrany životného prostredia, alebo verejného zdravia. Sloboda poskytovať služby navyše nebude brániť členským štátom uplatňovať svoje predpisy o pracovných podmienkach, vrátane pravidiel stanovených v kolektívnych zmluvách. Európsky socialisti pôvodne žiadali pridať do zoznamu týchto dôvodov aj ochranu spotrebiteľa a sociálnu politiku, v záverečných vyjednávaniach však napokon od tohto zámeru upustili, čím vytvorili priestor pre konečný kompromis.
Hlavné výsledky prvého hlasovania v EP:
Rozsah pôsobnosti návrhu smernice
Sektorové výnimky týkajúce sa hazardných hier, súkromných bezpečnostných služieb, agentúr na sprostredkovanie dočasného zamestnania, audiovizuálnych služieb a povolaní spojených s výkonom úradnej moci, napríklad notárov, niektorých sociálnych služieb, ako aj úplné vyňatie zdaňovania z návrhu smernice, boli predmetom kompromisov medzi politickými stranami a z toho dôvodu boli prijaté väčšinou hlasov.
Vyňatie služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru bolo EP odmietnuté. Boli prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom objasniť, že služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru (napríklad verejné vzdelávanie) nespadajú do pôsobnosti návrhu smernice. Okrem toho boli prijaté aj dôležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na zabezpečenie náležitého zohľadnenia špecifického charakteru služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru a to tak v kapitole o etablovaní sa podnikov, ako aj v kapitole o poskytovaní cezhraničných služieb.
Zdravotná starostlivosť bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti návrhu smernice. Pracovné právo bolo tiež vyňaté spod pôsobnosti rozsahu návrhu smernice, aby sa zabezpečilo, že návrh smernice neovplyvní vzťahy medzi sociálnymi partnermi, vrátane práva na protestnú akciu zamestnancov.
Zásada krajiny pôvodu /princíp slobody poskytovať služby
Prijali sa príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podstatne upravili a oslabili zásadu krajiny pôvodu. Tá sa z toho dôvodu premenovala „slobodu poskytovania služieb“. Po prvé, vyňalo sa súkromné medzinárodné právo, aby sa zásada krajiny pôvodu neuplatňovala na súkromnoprávne vzťahy poskytovateľa služieb s jeho zákazníkmi, zamestnancami alebo tretími stranami (tak pri zmluvných, ako aj mimozmluvných záväzkoch). Po druhé, stanovilo sa, že členské štáty určenia môžu naďalej pokračovať v uplatňovaní svojich vlastných požiadaviek na poskytovateľov služieb z iných členských štátov, ktoré boli nevyhnutné z dôvodov verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo ochrany zdravia a životného prostredia. Po tretie, služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru sa vyňali spod mechanizmu slobody poskytovať služby. A napokon sa v oblasti dohľadu posilnili možnosti členských štátov určenia vykonávať dohľad nad poskytovateľmi služieb z iných členských štátov. Zatiaľ čo sa určité časti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa tejto záležitosti tešili širšej podpore politických skupín, o danej časti návrhu medzi politickými skupinami prebiehali rokovania v snahe nájsť kompromis ešte pred plenárnym zasadnutím.
Vysielanie pracovníkov
Články 24 a 25, ktoré odstraňovali administratívne prekážky pri presune pracovníkov, boli z návrhu smernice vyňaté.
Druhé hlasovanie o návrhu smernice v EP dňa 15.novembra 2006
Poslanci EP hlasovaním dňa 15. novembra 2006 podporili spoločnú pozíciu Rady z 24. júla 2006, ktorá až na niekoľko detailov zohľadnila požiadavky EP z prvého čítania vo februári.
3. SITUÁCIA V KOMISII
Komisia úzko spolupracovala s EP, Radou a zainteresovanými stranami pri hľadaní konečného znenia návrhu smernice. V tomto ohľade Komisia zobrala do úvahy dopad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov EP a potrebu dosiahnuť väčšinou podporovaný cieľ, ktorým bolo prijatie významného kroku vpred vo vytváraní skutočného vnútorného trhu služieb. Komisia v snahe čo najskôr dosiahnuť spoločné stanovisko, zobrala do úvahy aj výsledky doterajších diskusií na Rade ministrov. Pri zohľadňovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov EP, Komisia sa snažila o zjednodušenie a uľahčenie chápania znenia návrhu smernice.
Po prijatí návrhu smernice Radou dňa 24. júla 2006, návrh smernice bol pripravený na druhé čítanie v EP.
4. Záverečné rokovania o smernici a prijatie smernice o službách na vnútornom trhu.
EP dňa 15. novembra 2006 schválil návrh smernice. Europoslanci tak hlasovaním podporili spoločnú pozíciu Rady, ktorá, až na niekoľko podrobností, zohľadnila požiadavky EP z prvého čítania EP. Legislatívny proces sa tým ocitol vo finále a smernica o službách bola s konečnou platnosťou schválená Radou dňa 12. decembra 2006. Po jej publikovaní v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 27. decembra 2006, vstúpila smernica o službách na vnútornom trhu do platnosti.
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou (implementácia) dva roky po publikovaní smernice o službách v Úradnom vestníku Európskej únie.
Pre bližšie informácie o smernici o službách pozri aj nasledovné webové stránky:
http://europa.eu.int/scadplus/leg/en/s70002.htm
http://www.tueip.dircon.co.uk/er34-page2.html
Pre bližšie informácie o návrhu smernice o službách pozri aj nasledovné webové stránky:
http://europa.eu.int/scadplus/leg/en/s70002.htm
http://www.tueip.dircon.co.uk/er34-page2.html
Pre ďaľšie informácie o návrhu smernice o sluľbách pozri nasledovné webové stránky:
Informačný portál Európskej únie - Internal Market
Informačný portál Európskeho parlamentu - Internal Market
Pripomienky, návrhy, komentáre a otázky týkajúce sa Návrhu smernice 
Najčastejąie kladené otázky 
(199 kb)
Výsledky hlasovania prvého čítania o návrhu smernice o sluľbách v EP (630 kb)
Usmernenie vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb (100 kb)
Rozšírené posúdenie dopadov návrhu smernice o službách na vnútornom trhu (62 kB)
