2/2023 Brať či nebrať: korupcia v súkromnom sektore
Motiváciou a cieľom predkladaného komentára je pomocou výsledkov existujúcich štúdií a kvantitatívnej analýzy identifikovať príčiny a následky korupcie v súkromnom sektore, ako aj možnosti jej prevencie. Materiál je vypracovaný v nadväznosti na plnenie opatrenia č. 10 z Národného protikorupčného programu Slovenskej republiky (NPKP) a v zmysle plnenia úlohy v bode B.10 uznesenia vlády SR č. 426 zo 4. septembra 2019 k návrhu NPKP, v ktorom vláda uložila ministrovi hospodárstva SR „Identifikovať a analyzovať príčiny korupčného správania v súkromnom sektore a navrhnúť zodpovedajúce protikorupčné opatrenia“ „do 31. decembra 2022“. (bodom B.2 uznesenia vlády SR č. 731 z 23. novembra 2022 k návrhu na zrušenie a zmenu niektorých úloh z uznesení vlády SR vláda mení termín úlohy v bode B.10 uznesenia vlády SR č. 426 zo 4. septembra 2019 z „do 31. decembra 2022“ na „do 31. decembra 2023“).
Predkladaný komentár má nasledujúcu logickú štruktúru:
- Negatívne vplyvy korupcie – korupcia v niektorých regiónoch môže mať pozitívny vplyv pre jednotlivcov alebo jednotlivé firmy. Je to logické, pretože ak by firmy nemali úžitok z podplácania, asi by sa do korupcie vôbec nezapojili. Existujú však dôkazy, že korupcia poškodzuje kolektívny výkon firiem a ekonomiku ako celok.
- Aj keď sa v odborných a vedeckých kruhoch venuje pozornosť predovšetkým korupcii vo verejnom sektore, súkromná korupcia je nemenej nebezpečný jav.
- Korupcia je kultúrne podmienená. Slovensko patrí medzi krajiny s vyššou hodnotou odstupu od moci. Odstup od moci je prediktor vyššej miery korupcie v krajine. Odstránenie korupcie v spoločnosti si bude vyžadovať jasnú spoločenskú objednávku.
- Slovensko patrí medzi štáty s vyššou mierou korupcie. Síce je možné identifikovať mierne zlepšenie v čase, prejavujú sa známky inštitucionálnej hysterézy a zotrvačnosti. Dlhodobý negatívny jav v spoločnosti sa stáva novou normou a je veľmi časovo náročné ho potlačiť.
- Vedenie firiem by malo prijať jednoznačné odmietavý postoj proti korupcii, prijať protikorupčné opatrenia a stratégie, osvedčila sa aj aplikácia agenta provokatéra alebo zriadiť protikorupčnú linku prostredníctvom ktorej môžu oznamovatelia podať oznámenia o protispoločenskej činnosti.
- Nová inštitucionálna ekonomická teória odporúča narušiť dôveru medzi korupčnými stranami a dôslednú implementáciu dobrej správy spoločností (angl. corporate governance) do firemných procesov.
Súbory na stiahnutie:
2/2023 Analytická štúdia MH SR_korupcia v súkromnom sektore_2023.pdf - vlastný materiál
2/2023 Analytická štúdia MH SR_korupcia v súkromnom sektore_2023_dátová príloha.xlsx - dátová príloha
Materiál nebol predmetom recenzného konania.
