Rudné bane podajú v súvislosti so situáciu na rieke Slaná trestné oznámenie
V súvislosti so vznikom situácie na rieke Slaná, ktorú spôsobila vytekajúca banská voda zo starej železorudnej bane v Nižnej Slanej (okr. Rožňava), podajú Rudné bane š. p. trestné oznámenie. „Chceme, aby sa riadne prešetrilo, kto čo zanedbal a prečo sa nikto nevenoval tomuto problému, ktorý v podzemí vznikal už viac ako 10 rokov,“ zdôraznil riaditeľ Rudných baní Peter Žitňan. Zároveň dôrazne odmietol obvinenia, že Rudné bane si nesplnili svoje povinnosti. Posledným prevádzkovateľom bane bola spoločnosť Siderit s.r.o. Nižná Slaná, ktorá je momentálne v konkurze. Rudné bane nikdy na tomto ložisku železných rúd nevykonávali ťažbu. „Intenzívne hľadáme čo najefektívnejšie a časovo čo najmenej náročné riešenie, ktoré by pomohlo vyriešiť aktuálnu situáciu na rieke Slaná,“ dodal. Ministerstvo hospodárstva ako zriaďovateľ Rudných baní sa zároveň rozhodlo, že vytvorí pracovnú skupinu, ktorá má napomôcť k vyriešeniu vzniknutej situácie.
Ako ďalej vysvetlil P. Žitňan, Rudné bane nie sú zodpovedné za kvalitu vytekajúcich vôd. Napriek tomu ju monitorujú a vzniknutú situáciu riešia spolu s Okresným úradom v Rožňave, Slovenskou inšpekciou životného prostredia a Ministerstvom životného prostredia SR. Podľa aktuálnych výsledkov rozboru z 28. 2. 2022 voda v rieke pod miestom zmiešavania banských a povrchových vôd nie je toxická pre živočíchy. Na výsledky ďalších analýz sa čaká.
„V tejto chvíli vieme povedať, že firma, ktorá v bani naposledy ťažila (Siderit s. r. o. Nižná Slaná) a bývalé vedenia Rudných baní konali na základe nesprávnych podkladov a situáciu podcenili. Bohužiaľ, výsledkom je aktuálny stav, ktorý ale verím, že sa nám v spolupráci so všetkých zainteresovanými podarí čo najskôr vyriešiť,“ podčiarkol šéf Rudných baní. Zároveň dodal, že „problematika starých banských prevádzok a ich možných vplyvov na životné prostredie bola zo strany štátu dlhodobo hrubo zanedbávaná a podobné problémy či už s banskými vodami, starými banskými dielami alebo odkaliskami môžu nastať aj v iných lokalitách, ak sa táto problematika nezačne intenzívnejšie riešiť.“ Do budúcnosti je podľa P. Žitňana potrebné zmeniť legislatívu tak, aby banské spoločnosti ešte počas svojej prevádzky boli povinné vytvárať po vzore iných štátov účelovú finančnú rezervu, ktorá by bola viazaná a mohla by byť využitá iba na ukončenie banskej činnosti.
Rudné bane, š. p.
