Oznámenie o znížení ceny (§ 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa)

Kedy sa na mňa vzťahuje povinnosť podľa § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa označiť tovar predchádzajúcou cenou?

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje povinnosť obchodníkov v každom oznámení o znížení ceny tovaru uviesť predchádzajúcu cenu tovaru. Uvedená povinnosť obchodníka sa vzťahuje na tovary, t. j. nevzťahuje sa na služby, digitálny obsah alebo iné produkty.

Povinnosť podľa § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa sa nevzťahuje na prípady, kedy obchodník síce zníži cenu tovaru, ale zníženie ceny vo vzťahu k spotrebiteľovi žiadnym spôsobom nekomunikuje, teda nejde o oznámenie zníženia ceny tovaru. Ak pri cene tovaru nie je komunikovaná zľava (a zľava nie je komunikovaná ani iným spôsobom, napríklad zaradením tovaru do sekcie zľavy alebo akcia), povinnosť podľa § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa sa na obchodníka nevzťahuje.

V zmysle § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa sa povinnosť označiť tovar predchádzajúcou cenou nevzťahuje na tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze.

Povinnosti uvedené v § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa sa nevzťahujú ani na niektoré špecifické prípady, kedy by uvádzanie predchádzajúcej ceny nebolo vhodné alebo prakticky uskutočniteľné. Výnimka z označovania tovaru predchádzajúcou cenou sa tak vzťahuje napríklad aj na prípady množstevných zliav („3+1 zadarmo“, „zľava 20% pri nákupe nad 50 eur“), personalizovaných cien a vernostných programov, ktoré nie sú všeobecne dostupné alebo nie sú používané veľkým počtom alebo väčšinou spotrebiteľov.

Čo znamená pojem oznámenie podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa? Ide o centrálny pokyn vzťahujúci sa na všetky prevádzky obchodníka (leták, web, rádio, billboard) alebo je to tiež individuálne zníženie ceny na jednej prevádzke vo forme zľavového štítka na zlacnenom tovare?

Pojem oznámenie podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné vykladať v tom zmysle, že zahŕňa akúkoľvek komunikáciu obchodníka voči spotrebiteľovi. Uvedený pojem preto zahŕňa komunikáciu vo forme letáku, webu, televíznu a rádiovú reklamu, billboardy a bannery, ale aj informáciu o znížení ceny v rámci konkrétnej prevádzkarne vo forme zľavového štítka na zlacnenom tovare.

Zníženie ceny tovaru môže byť oznámené napríklad ako „zľava 30 %“, „akcia: - 10 eur“ či preškrtnutím ceny „100 eur/50 eur“. 

Na prípady, kedy dochádza k individuálnemu zníženiu ceny len v jednej prevádzkarni, sa v plnom rozsahu uplatnia pravidlá uvedené v § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda prevádzkareň je povinná v oznámení o znížení ceny informovať spotrebiteľa o predchádzajúcej cene, t. j. o najnižšej cene, za ktorú obchodník predával tovar v období 30 dní pred znížením ceny tovaru v danej prevádzkarni. Uvedené neznamená, že ostatné prevádzkarne daného obchodníka musia takéto zníženie ceny v jednej prevádzkarni zohľadniť pri plnení svojich povinností vyplývajúcich z § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. V prípade oznámenia o znížení ceny sú ostatné prevádzkarne povinné uviesť najnižšiu cenu za posledných 30 dní, za ktorú bol daný tovar predávaný v daných konkrétnych prevádzkarňach bez toho, aby reflektovali prípadnú nižšiu cenu, ktorá sa v rozhodujúcom období uplatňovala v inej prevádzkarni.

Obchodník pri komunikácii oznámenia o znížení ceny tovaru v zľavovom letáku, na billboarde či prostredníctvom iných foriem reklamy nemusí zohľadniť prípadné individuálne zníženia ceny tovaru v jednej konkrétnej prevádzkarni (napríklad z dôvodu vysokých skladových zásob v konkrétnej prevádzkarni). V zľavovom letáku by však mala byť uvedená informácia pre spotrebiteľa, že predchádzajúca cena sa môže v konkrétnych prevádzkarňach líšiť z dôvodu individuálnych zliav a akcií.

Má obchodník povinnosť uvádzať predchádzajúcu cenu aj v prípadoch, kedy na billboarde alebo inom oznámení komunikuje zľavu vo vzťahu k viacerým tovarom?

Povinnosť vyplývajúca z § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa uvádzať v každom oznámení o znížení ceny tovaru predchádzajúcu cenu sa nevzťahuje na všeobecné oznámenia o znížení ceny. To znamená, že ak obchodník napríklad na billboarde či vo výklade oznámi, že poskytuje zľavu 20% na všetky tovary alebo na tovary určitého druhu, nemá povinnosť v tomto oznámení uvádzať predchádzajúcu cenu. To však obchodníka nezbavuje povinnosti uviesť informáciu o predchádzajúcej cene, za ktorú sa predával tovar za posledných 30 dní, na cenovke konkrétneho tovaru, na ktorý sa oznámená zľava vzťahuje.

Ak však nejde o všeobecné oznámenie o znížení ceny, ale o oznámenie zľavy vo vzťahu ku konkrétnemu tovaru, obchodník by mal v prípade propagácie zníženia ceny uviesť predchádzajúcu cenu aj priamo na zľavovom letáku či billboarde.

Čo znamená pojem predchádzajúca cena a ako ju označiť?

Predchádzajúca cena tovaru je najnižšia cena, za ktorú obchodník predával tovar v období 30 dní pred znížením ceny tovaru. Ak obchodník predával tovar v období kratšom ako 30 dní pred znížením ceny, predchádzajúcou cenou je najnižšia cena, za ktorú obchodník predával tovar od začiatku predaja.

§ 7 zákona o ochrane spotrebiteľa nešpecifikuje, akým spôsobom má byť predchádzajúca cena uvedená. V súlade so zákonom môže byť viacero označení, v závislosti od spôsobu, akým obchodník prezentuje zľavu. Dôležité je, aby táto prezentácia zľavy nebola spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu a aby bol spotrebiteľ jednoznačne informovaný o aktuálnej predajnej cene a o predchádzajúcej cene.

Predchádzajúca cena tak môže byť uvedená napríklad aj celou vetou, t. j. „najnižšia cena za predchádzajúcich 30 dní pred zľavou“, „predchádzajúca cena v období 30 dní“, „najvýhodnejšia cena za posledných 30 dní“ a pod. Ak obchodník popri predajnej a predchádzajúcej cene neuvádza žiadnu ďalšiu referenčnú cenu, predchádzajúca cena môže byť uvedená napríklad jej preškrtnutím bez výslovného slovného označenia.

Je pri oznámení o znížení ceny tovaru rozdiel medzi pôvodnou predajnou cenou a predchádzajúcou cenou v zmysle § 7? Ak áno, má byť zobrazená aj pôvodná predajná cena?

V zmysle § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa musí obchodník v každom oznámení o znížení ceny tovaru (ak nejde o jeden z prípadov, na ktorý sa táto povinnosť nevzťahuje) uviesť predchádzajúcu cenu tovaru, t. j. najnižšiu cenu, za ktorú obchodník predával tovar v období 30 dní pred znížením ceny tovaru. Obchodník je zároveň povinný informovať spotrebiteľa o predajnej cene (§ 6 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zákon o ochrane spotrebiteľa obchodníkovi neukladá povinnosť uvádzať pôvodnú predajnú cenu. Naopak, ak sa obchodník rozhodne uviesť popri predajnej cene a predchádzajúcej cene ďalšiu referenčnú cenu (napr. pôvodnú predajnú cenu), musí byť takáto doplňujúca referenčná cena jasne vysvetlená, nesmie vytvárať zmätok a odvádzať pozornosť spotrebiteľa od označenia predchádzajúcej ceny podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. Na spôsob výpočtu a uvádzania takýchto ďalších referenčných cien sa vo všeobecnosti vzťahujú ustanovenia o nekalých obchodných praktikách. Obchodníci musia v tejto súvislosti vždy zabezpečiť, aby bolo spotrebiteľovi jasné, čo tieto ďalšie uvedené referenčné ceny predstavujú.

Čo spadá pod pojem tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze v zmysle § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa?

Zákon o ochrane spotrebiteľa nedefinuje, čo možno považovať za tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze v zmysle § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Za takýto tovar je možné považovať:

• potraviny označené dátumom spotreby,
• potraviny, ktoré nemusia byť označené dátumom spotreby alebo dátumom minimálnej trvanlivosti z dôvodu, že ide o potraviny určené na okamžitú spotrebu, napr. čerstvé ovocie a zelenina, pečivo, mäso a nakrájané mäsové výrobky, nakrájané syry, torty a koláče a pod., ktoré sú obvykle predávané nebalené, resp. sú balené až následne a spravidla sú označené dátumom vystavenia,
• niektoré potraviny označené dátumom minimálnej trvanlivosti,
• nepotravinový tovar podliehajúci skaze, napr. rezané kvety. 

V prípade potravín, ktoré sú označené dátumom minimálnej trvanlivosti, je potrebné posudzovať vždy individuálne, či ide o tovar podliehajúci rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze. Za takýto tovar by mali byť považované najmä potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti do 60 dní. Za tovar podliehajúci rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze by však mohli byť považované aj potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti presahujúcim 60 dní, ak ide o druhy potravín, ktoré sú inými výrobcami bežne označované dátumom spotreby (napr. maslo). Obchodník by mal uvedenú skutočnosť vedieť preukázať aspoň na základe žiadosti orgánu dohľadu.

Považujú sa tovary označené dátumom minimálnej trvanlivosti pred jej uplynutím za tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze? Takýto tovar je bežne v zľave s mimoriadne zníženou cenou v prospech spotrebiteľa, a to aj v záujme zamedzenia zbytočnému plytvaniu potravinami alebo iným tovarom.

Pojem tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze pôvodne pochádza zo smernice 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov (čl. 16 písm. d), ktorý bol transponovaný do vnútroštátneho práva prostredníctvom § 19 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa) a mal by sa vykladať s ohľadom na konkrétny druh tovaru, nie s ohľadom na konkrétny kus tovaru. Tovary označené dátumom minimálnej trvanlivosti pred jej uplynutím preto možno považovať za tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze v zmysle § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa len vtedy, ak v prípade daného tovaru ide vo všeobecnosti o tovar podliehajúci rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze, bez ohľadu na plynutie doby minimálnej trvanlivosti. Samotná skutočnosť, že v prípade konkrétnych kusov určitého tovaru sa blíži dátum, ktorý je uvedený ako dátum minimálnej trvanlivosti, nemení kvalifikáciu tovaru pri určovaní, či ide o tovar podliehajúci rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze.

Tovar s bezprostredne sa blížiacim koncom doby minimálnej trvanlivosti, ktorý obchodník predáva oddelene od ostatných kusov tovaru rovnakého druhu bez blížiaceho sa konca doby minimálnej trvanlivosti, pričom voči spotrebiteľovi je jednoznačne komunikovaná uvedená špecifická vlastnosť daných kusov tovaru, by sa však mohol posudzovať obdobne ako poškodený tovar. Povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uviesť predchádzajúcu cenu tovaru by sa mala vzťahovať na rovnaké tovary. Tovar predávaný s vadou je odlišný od tovaru bez vady a preto by nebolo odôvodnené požadovať od obchodníka, aby v prípade oznámenia o znížení ceny tovaru z dôvodu existencie vady na tovare uvádzal najnižšiu cenu, za ktorú bol v období 30 dní pred zľavou predávaný tovar bez vady.

Uvedené rovnako platí o tovare predávanom po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti (takýto tovar je obchodník oprávnený predávať v súlade s § 5 ods. 4 zákona č. 281/2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak spĺňa požiadavky na bezpečnosť a spotrebiteľ je pred kúpou upozornený na uplynutie doby minimálnej trvanlivosti).

Obdobne by mohol byť posudzovaný aj tovar s blížiacim sa dátumom minimálnej trvanlivosti, avšak v prípade tejto kategórie tovarov je uvedený výklad potrebné uplatňovať reštriktívne. Musí ísť o tovar s bezprostredne sa blížiacim koncom doby minimálnej trvanlivosti, musí byť predávaný oddelene od tovaru rovnakého druhu bez blížiaceho sa konca doby minimálnej trvanlivosti a musí byť jednoznačne označený ako tovar s ohrozenou zárukou, t. j. zo všetkých okolností musí byť zrejmé, že ide o tovar s odlišnou charakteristikou ako tovar rovnakého druhu bez blížiaceho sa konca doby minimálnej trvanlivosti. Zároveň dôvodom zníženia ceny musí byť práve blížiaci sa dátum minimálnej trvanlivosti.

Uvedené je však potrebné odlišovať od situácie, kedy sa obchodník rozhodne znížiť cenu všetkých kusov určitého tovaru z dôvodu veľkých skladových zásob a pomaly sa blížiaceho dátumu minimálnej trvanlivosti (v časovom horizonte napr. niekoľko týždňov). Na tieto prípady sa bude povinnosť stanovená v § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vzťahovať v plnom rozsahu.

Pre tovary s bezprostredne sa blížiacim koncom doby minimálnej trvanlivosti a tovary, ktoré je možné predávať aj po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti možno teda sumárne uviesť, že:

• nejde automaticky o tovar podliehajúci rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze, ktorý je vylúčený spod režimu § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa,
• z kvalitatívneho hľadiska však ide o odlišný tovar ako tovar rovnakého druhu bez blížiaceho sa konca doby minimálnej trvanlivosti, pričom spotrebiteľ musí byť o tejto skutočnosti jednoznačne informovaný,
• ak dôvodom zníženia ich ceny je práve skutočnosť bezprostredne sa blížiaceho konca doby minimálnej trvanlivosti, príp. že táto už uplynula, nie je potrebné uvádzať pri tomto označení ceny predchádzajúcu cenu – najnižšiu cenu za posledných 30 dní platnú pre tovar bez blížiaceho sa konca doby minimálnej trvanlivosti; tým však nie je dotknutá povinnosť obchodníka pre tieto tovary, ak bude ich cenu následne ďalej znižovať, uviesť v oznámení o znížení ceny tovaru predchádzajúcu cenu podľa § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa platnú pre daný tovar s bezprostredne sa blížiacim koncom doby minimálnej trvanlivosti a tovar, ktoré je možné predávať aj po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti,
• cenu týchto tovarov nemusí obchodník zohľadniť pri uvádzaní predchádzajúcej ceny pre tovar rovnakého druhu bez blížiaceho sa konca doby minimálnej trvanlivosti pri následných oznámeniach o znížení ceny tohto druhu tovaru.

Sú vernostné programy vrátane vernostných zákazníckych kariet vylúčené z pôsobnosti § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa?

Zákon o ochrane spotrebiteľa (rovnako ako príslušná právna úprava EÚ) explicitne nevyníma vernostné programy z rozsahu pôsobnosti § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. S ohľadom na objektívnu nemožnosť alebo nevhodnosť aplikácie predmetnej právnej úpravy v prípade niektorých druhov oznámení o znížení ceny Európska komisia vo svojom Usmernení k výkladu a uplatňovaniu článku 6a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (oznámenie Komisie 2021/C 526/02) vymedzila určité pravidlá týkajúce sa vernostných programov a personalizovaných znížení ceny.

Usmernenie Európskej komisie uvádza, že ustanovenia čl. 6a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi v platnom znení (ktoré boli do vnútroštátneho práva transponované prostredníctvom § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa) sa neuplatňujú na zákaznícke vernostné programy obchodníka, „ako sú zľavové karty alebo kupóny, ktoré počas dlhších nepretržitých období (napr. šesť mesiacov, jeden rok) umožňujú spotrebiteľovi uplatniť si zľavu z ceny v prípade všetkých výrobkov predávajúceho alebo určených sortimentov výrobkov, alebo ktoré umožňujú zbieranie kreditov (bodov) v prospech budúcich nákupov“.

Usmernenie Európskej komisie zároveň uvádza, že predmetné ustanovenia sa, naopak, budú vzťahovať „na tie zníženia ceny, ktoré napriek tomu, že sa prezentujú ako personalizované, sú v skutočnosti všeobecne ponúkané/oznamované spotrebiteľom“.

Európska komisia v tejto súvislosti uvádza niektoré príklady, v rámci ktorých poukazuje na skutočnosť, že ak ide o vernostné programy, ktoré má k dispozícii alebo používa veľký počet alebo väčšina zákazníkov, obchodník je povinný splniť požiadavky na uvádzanie predchádzajúcej ceny tovaru, pričom predchádzajúcou cenou bude najnižšia verejne dostupná cena za posledných 30 dní.

Z uvedeného je zrejmé, že nie všetky vernostné zákaznícke karty obchodníka alebo obchodníkmi označené lojalitné programy budú mať charakter vernostných programov, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vylúčenie aplikácie právnej úpravy označovania predchádzajúcej ceny sa týka iba tých prípadov, ktoré majú charakter vernostných programov a personalizovaných znížení cien v zmysle usmernenia Európskej komisie.

Čo je možné rozumieť pod pojmom postupné znižovanie ceny v zmysle § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa?

Postupným znižovaním ceny tovaru v zmysle § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa sa rozumie prípad, kedy je cena tovaru postupne a bez prerušenia znižovaná, t. j. v danom období nedochádza k zvýšeniu ceny. Napríklad, najprv dôjde k zníženiu ceny o 5 %, neskôr o 10 % a nakoniec až o 20 %, pričom v danom období nedôjde ani ku krátkodobému zvýšeniu ceny.

V uvedenom prípade je obchodník povinný pri prvom oznámení o znížení ceny uviesť najnižšiu cenu za obdobie 30 dní pred prvým znížením ceny tovaru, ktorá bude prechádzajúcou cenou aj pre všetky nasledujúce oznámenia o znížení ceny (v uvedenom príklade o 10 % aj o 20 %).

Je stanovené maximálne časové obdobie trvania zľavovej akcie?

§ 7 zákona o ochrane spotrebiteľa neupravuje dĺžku trvania zľavových akcií a nestanovuje maximálnu dĺžku trvania zľavovej akcie. Obchodníkom ukladá povinnosť pri oznamovaní zníženia ceny uviesť predchádzajúcu cenu, t. j. najnižšiu cenu, za ktorú obchodník predával tovar v období 30 dní pred znížením ceny tovaru. Túto cenu môže obchodník uvádzať počas celého obdobia zníženia ceny. Obchodník môže zníženie ceny propagovať aj počas dlhšieho obdobia, a to aj počas obdobia dlhšieho ako 30 dní.

Príliš dlhé trvanie zľavovej akcie by však v určitom prípade mohlo byť posúdené ako nekalá obchodná praktika podľa § 9 a nasl. zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené sa týka prípadov, kedy napríklad obchodník predáva tovar za nezľavnenú cenu len počas veľmi krátkeho obdobia a následne voči spotrebiteľom propaguje zľavu počas omnoho dlhšieho obdobia. V takýchto prípadoch by spotrebitelia mohli byť uvedení do omylu ohľadne výšky zľavy, keďže skutočným zámerom obchodníka podľa všetkých okolností nebolo predávať tovar za pôvodnú cenu. Dĺžka zľavovej akcie preto bude porovnávaná s časom, počas ktorého sa tovar predával za plnú cenu. Cieľom zákonných noriem nie je obmedzovať možnosti obchodníka prezentovať zľavu, ale transparentne informovať spotrebiteľa o cene, za ktorú sa tovar predával v určitom čase pred zľavou.

Vzťahuje sa povinnosť v oznámení o znížení ceny uviesť predchádzajúcu cenu aj na tovar, ktorý je v zľave z dôvodu, že ide o posledné kusy tovaru alebo o poškodený tovar? Takýto tovar je obvykle v zľave aj počas dlhšieho obdobia, kým si ho niekto nekúpi alebo sa úplne nevyradí z predaja.

Povinnosť stanovená v § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje aj na prípady prezentovania zľavy v prípade posledných kusov tovaru. Obchodník môže zníženie ceny propagovať aj počas dlhšieho obdobia, a to aj počas obdobia dlhšieho ako 30 dní, avšak príliš dlhé trvanie zľavovej akcie by v určitom prípade mohlo byť posúdené ako nekalá obchodná praktika. Ak obchodník orgánu dohľadu preukáže, že dôvodom zníženia ceny je dopredaj posledných kusov tovaru, táto skutočnosť môže byť zohľadnená pri prípadnom posudzovaní, či ide o nekalú obchodnú praktiku.

V prípade poškodeného tovaru je situácia odlišná, keďže tovar predávaný s vadou je odlišný od tovaru bez vady. Nebolo by preto odôvodnené požadovať od obchodníka, aby v prípade oznámenia o znížení ceny tovaru z dôvodu existencie vady na tovare uvádzal najnižšiu cenu, za ktorú bol v období 30 dní pred zľavou predávaný tovar bez vady. Ak však následne dôjde k ďalšiemu oznámeniu zníženia ceny konkrétneho tovaru predávaného s vadou, obchodník by mal uviesť predchádzajúcu cenu, ktorou bude najnižšia cena, za ktorú obchodník predával daný konkrétny tovar s vadou v období 30 dní pred uvedeným ďalším znížením ceny tovaru s vadou.

Použitý tovar alebo tovar s vadami je obchodník povinný predávať oddelene od ostatných tovarov alebo osobitne označený, ak nejde o obchodníka, ktorý ponúka výlučne použitý tovar alebo tovar s vadami.

Obchodník splní svoju povinnosť uviesť pri komunikácii zľavy predchádzajúcu cenu tovaru. Je zároveň povinný percentuálnu zľavu vypočítať z predchádzajúcej ceny alebo môže zľavu počítať z inej referenčnej ceny, napríklad z pôvodnej predajnej ceny?

Percentuálna zľava musí byť vypočítaná z predchádzajúcej ceny, t. j. z najnižšej ceny, za ktorú obchodník predával tovar v období 30 dní pred znížením ceny tovaru. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C‑330/23 (Aldi Süd), v ktorom SD EÚ uviedol, že zníženie ceny tovaru, ktoré obchodník oznámil buď vo forme percentuálneho zníženia alebo vo forme reklamného údaja zdôrazňujúceho výhodnosť oznámenej ceny, musí byť určené na základe predchádzajúcej ceny v zmysle čl. 6a ods. 2 smernice 98/6/ES v platnom znení (ktorý bol do právneho poriadku SR transponovaný prostredníctvom § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Uvedený výklad SD EÚ odôvodňuje cieľmi, ktoré sleduje čl. 6a smernice 98/6/ES – zabránenie obchodníkom uviesť spotrebiteľa do omylu tým, že sa zvýši cena uplatňovaná pred oznámením o znížení ceny a vytvorí sa tak klamlivý dojem zníženia ceny. Opačný výklad tohto ustanovenia by podľa SD EÚ obchodníkom umožnil v rozpore s cieľom čl. 6a smernice 98/6/ES uviesť spotrebiteľov do omylu prostredníctvom oznámení o zníženiach cien, ktoré by neboli reálne.