Rôzne

Vzťahuje sa zákon o ochrane spotrebiteľa aj na služby, ktoré obchodník spotrebiteľom poskytuje bezodplatne?

V zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa sa službou rozumie akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný alebo poskytovaný spotrebiteľovi vrátane digitálnej služby a činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor alebo dohľad profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že zákon o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje aj na služby poskytované spotrebiteľom bezodplatne.

Niektoré konkrétne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa sa však vzťahujú výlučne na odplatné zmluvy, v prípade služieb teda na služby poskytované za odplatu. Uvedené vyplýva z konkrétnych ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa (napr. § 5 ods. 1, § 14 ods. 5 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa). Niektoré povinnosti obchodníka, napríklad tie, ktoré sú uvedené v § 5 ods. 1 či v § 14 až 22 zákona o ochrane spotrebiteľa sa tak vzťahujú iba na odplatné zmluvy o službách.  

Za odplatnú zmluvu sa však považuje aj zmluva, predmetom ktorej je dodanie digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči alebo dodanie digitálnej služby spotrebiteľovi, ktorý ako protiplnenie poskytuje obchodníkovi osobné údaje. Výnimkou sú prípady, kedy osobné údaje poskytnuté spotrebiteľom spracúva obchodník výlučne na účely dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby alebo na to, aby mohol dodržať zákonné požiadavky, pričom uvedené údaje nie sú spracúvané na žiadne iné účely.

Čo sa považuje za vec s digitálnymi prvkami?

Podľa § 119a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení nového zákona o ochrane spotrebiteľa sa vecou s digitálnymi prvkami rozumie akákoľvek hnuteľná vec, ktorá obsahuje digitálny obsah alebo digitálnu službu alebo je s digitálnym obsahom alebo digitálnou službou prepojená takým spôsobom, že absencia digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by bránila tomu, aby vec plnila svoje funkcie.

Príkladom je smart mobilný telefón, smart televízia a pod.

Ak ide o veci, ktoré sú plne funkčné aj bez aplikácie, aplikácia nie je ani priamo ich súčasťou, nejde o veci s digitálnymi prvkami, hoci sa pri ich používaní môže využívať mobilná aplikácia (napríklad elektrická zubná kefka, ktorá dokáže fungovať samostatne, no spotrebiteľ si k nej môže stiahnuť mobilnú aplikáciu).

Prečo je dôležité určiť, či ide o vec s digitálnymi prvkami alebo o samostatnú vec a samostatné digitálne plnenie?

Identifikácia, či ide o vec s digitálnymi prvkami alebo či ide o samostatnú vec a samostatné digitálne plnenie je dôležitá kvôli určeniu právnej úpravy, ktorá sa na tieto produkty bude vzťahovať. Ak ide o vec s digitálnymi prvkami, platí pre ňu režim zodpovednosti za vady veci. Bez ohľadu na to, či pôjde o vady hardwaru alebo softwaru, bude sa na ňu uplatňovať režim § 618 a nasl. Občianskeho zákonníka, nie režim § 852g a nasl. Občianskeho zákonníka.

Uvedené neplatí, ak by išlo o samostatné digitálne plnenie v rámci veci s digitálnymi prvkami (napr. mobilný telefón s nainštalovaným operačným systémom je vec s digitálnymi prvkami, kde digitálnym prvkom je operačný systém). Vady hardwaru aj softwaru (operačného systému) sa budú riešiť v režime zodpovednosti za vady veci. Ale ak sa do tohto mobilu nainštaluje ďalšia aplikácia, napr. mobilná hra, pôjde o samostatné digitálne plnenie, ktorého vady sa budú riešiť v režime zodpovednosti za vady digitálneho plnenia.

Ak nejde o vec s digitálnymi prvkami, ale o samostatnú vec a samostatné digitálne plnenie, na vec sa budú vzťahovať ustanovenia o spotrebiteľskej kúpnej zmluve a na digitálne plnenie ustanovenia o zmluve s digitálnym plnením.

Čo znamená druhá šanca, ktorú zaviedol zákon o ochrane spotrebiteľa?

Zákon o ochrane spotrebiteľa zaviedol viaceré inštitúty, ktoré smerujú k upusteniu od uloženia pokuty alebo zníženiu jej výmery v prípadoch, kedy obchodník dobrovoľne ukončí porušovanie právnych predpisov a v relevantných prípadoch odškodní poškodených spotrebiteľov.

Obchodník môže napríklad orgánu dohľadu zaslať návrh dobrovoľného opatrenia (§ 35 zákona o ochrane spotrebiteľa), ktorým sa zaviaže, že dobrovoľne ukončil alebo ukončí porušovanie povinnosti a prípadne uskutoční nápravu v prospech poškodených spotrebiteľov. Ak orgán dohľadu dobrovoľné opatrenie obchodníka prijme, nepokračuje vo výkone dohľadu a vec odloží.

Medzi ďalšie inštitúty druhej šance patrí odloženie veci, ak obchodník orgánu dohľadu pred začatím správneho konania preukáže uzavretie a splnenie dohody so spotrebiteľmi dotknutými porušením predpisov, ustanovenie preukázaného záujmu obchodníka o odškodnenie spotrebiteľov ako obligatórne kritérium, na ktoré sa má prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere sankcie, ako aj znižovanie sadzieb pokuty na polovicu pri preukázaní ukončenia porušovania povinnosti a vykonania nápravy v prospech spotrebiteľov najneskôr do vydania rozhodnutia u uložení pokuty.

Ako má obchodník informovať o subjektoch alternatívneho riešenia sporov?

Obchodník je povinný pred uzavretím zmluvy spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť poučenie o práve spotrebiteľa podať obchodníkovi žiadosť o nápravu podľa zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a zároveň musí uviesť odkaz na webové sídlo, na ktorom sú zverejnené informácie o príslušnom subjekte alternatívneho riešenia sporov.

Uvedené informácie je obchodník povinný zverejniť najmä vo všeobecných obchodných podmienkach a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

Obchodník musí uviesť odkaz na všetky príslušné subjekty na riešenie sporov v oblasti jeho činnosti. Obchodník povinnosť splní aj uvedením odkazu na webové sídlo Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, kde sú zverejnené informácie o príslušných subjektoch alternatívneho riešenia sporov. Táto povinnosť môže byť splnená aj iným, dostatočne jasným a transparentným spôsobom tak, aby nebolo obmedzené právo spotrebiteľa byť informovaný o jeho prístupe k alternatívnemu riešeniu spotrebiteľských sporov.

O príslušných subjektoch alternatívneho riešenia sporov je navyše obchodník povinný informovať spotrebiteľa aj na trvanlivom médiu v prípade, ak nevyhovel žiadosti spotrebiteľa o nápravu. Uvedená povinnosť vyplýva z § 11 ods. 2 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

Ak zákazník pridá recenziu, v ktorej sú gramatické chyby, vulgarizmy alebo obsahuje časti, ktoré s hodnotením produktu nesúvisia, môže ich obchodník vymazať alebo opraviť a túto novú verziu zverejniť a považovať za overenú recenziu?

Zákon o ochrane spotrebiteľa neobsahuje komplexnú úpravu spotrebiteľských hodnotení produktov (recenzií), iba reguluje ich určité aspekty s cieľom zabrániť klamlivým či zavádzajúcim praktikám, ktoré môžu ovplyvňovať nákupné rozhodnutia spotrebiteľov. Pokiaľ ide o overovanie recenzií, zákon o ochrane spotrebiteľa zaviedol nasledovné ustanovenia:

• § 11 ods. 6 písm. a): informácie o tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje, že hodnotenia produktov, ktoré predáva alebo poskytuje, pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí produkt skutočne kúpili alebo použili, sa považujú za podstatné informácie pre spotrebiteľa;
• bod 26. prílohy č. 1, klamlivé obchodné praktiky: vyhlásenie, že hodnotenia produktu poskytujú spotrebitelia, ktorí tento produkt skutočne použili alebo kúpili (napríklad aj označením spotrebiteľské/zákaznícke/používateľské hodnotenia a pod.) bez toho, aby obchodník prijal náležité a primerané kroky na kontrolu toho, že hodnotenia pochádzajú od takýchto spotrebiteľov, sa považuje za nekalú obchodnú praktiku;
• bod 27. prílohy č. 1, klamlivé obchodné praktiky (prvá časť ustanovenia): predloženie falošného spotrebiteľského hodnotenia/odporúčania alebo poverenie inej osoby, aby poskytla falošné spotrebiteľské hodnotenia/odporúčania sa považuje za nekalú obchodnú praktiku;
• bod 27. prílohy č. 1, klamlivé obchodné praktiky (druhá časť ustanovenia): skresľovanie spotrebiteľských hodnotení alebo odporúčaní v sociálnych médiách s cieľom propagovať produkty sa považuje za nekalú obchodnú praktiku.

Zákon o ochrane spotrebiteľa teda okrem iného zakazuje skresľovanie spotrebiteľských recenzií. Typickým príkladom skresľovania spotrebiteľských recenzií je uverejňovanie výlučne pozitívnych hodnotení a odstraňovanie negatívnych, spájanie odporúčaní spotrebiteľov s iným obsahom, než ktorý zamýšľa spotrebiteľ a pod. Právna úprava tak generálne nezakazuje úpravu spotrebiteľských recenzií (napr. opravu gramatických chýb, vypustenie nesúvisiacich častí či nezverejnenie vulgarizmov) za predpokladu, že nemajú charakter skresľovania spotrebiteľských hodnotení. Obchodník by v každom prípade mal vedieť orgánu dohľadu preukázať pôvodnú recenziu spotrebiteľa, aby tak orgán dohľadu mohol posúdiť, či zásahy obchodníka do obsahu spotrebiteľskej recenzie nepredstavujú skresľovanie spotrebiteľských hodnotení produktov.